počítadlo.abz.cz od 25.02.2016


História obce

Náčrt dejín obce Veľké Ozorovce

K 700. výročiu prvej písomnej správy o obci

V Podslanskej pahorkatine, ktorá sa rozprestiera pod východným úpätím Slanských vrchov, sa v nadmorskej výške 173 m /stred obce/ nachádzajú Veľké Ozorovce. Názov obce sa vyvíjal z pôvodného Azar /1304/ cez Ozor /1327/, Naghozor /1352/, Welke Ozorowcze /1773/ až po súčasný Veľké Ozorovce, ktorý sa používa od roku 1920.

Osídlenie územia obce je však oveľa staršieho dáta. Už veneolite /neskorá doba kamenná - 3000 - 1900 pred n.l./ boli v chotári obce objavené keramické zlomky mladoeneolitickej tiszapolgárskej kultúry. 1

Na svahu pod hladinou vodnej nádrže vo Veľkých Ozorovciach boli nájdené: keramická plastika zvieraťa /býčka/, päť kusov čepelí, torzo kamenného sekeromlatu, torzo kamenného klina a dve kamenné sekerky /torzo/. 2

Aj v staršej dobe bronzovej archeológovia uvádzajú nálezisko v chotári obce. 3
Z mladšej doby rímskej /3. – 4. storočie nášho letopočtu/ boli nájdené prepálené kamene z dna pece, torzo keramického praslena, železná troska a torzo kamenného brúsika. 4

Slovanské sídlisko v 8. - 9. stor., z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, je uvedené v štúdii PhDr. Dušana Čaploviča. 4a

Prof. Vojtech Budinský- Krička objavil pri archeologickom prieskume v katastri Veľkých Ozoroviec črepy včasnostredovekej keramiky zo 6. – 12. storočia. 5 Kontinuitu osídlenia tohto územia potvrdzuje aj keramický hrniec s profilovaným okrajom ústia, s rytou vlnovkou pod hrdlom z bielej keramiky, datovaný do 15. storočia, ktorý sa nachádza vo fonde Vlastivedného múzea v Trebišove. 6

Archeologické a jazykovedné údaje svedčia o tom, že Veľké Ozorovce boli starým slovanským sídliskom, ktoré existovalo ešte pred 11. storočím. 7 Ich názov bol podľa J. Stanislava odvodený od slovanského rodového mena. Odtiaľ prešiel do maďarského názvoslovia sídlísk v Uhorsku. 8 Názov Veľké /Nagy/ Ozorovce sa vykytuje v archívnych dokumentoch od polovice 14. storočia. Aj v 18. storočí sa v listinách a daňových súpisoch vyskytuje typický slovanský názov obce – Ozorowcze.

Koncom 13. a začiatkom 14. stor. získali časť majetkov dediny Ruskov od uhorského kráľa zemania z Veľkých Ozoroviec. 9 Táto skutočnosť potvrdzuje, že obec so zastúpením zemanov už v 13. stor.existovala. Napriek tomu, doteraz najstaršia písomná zmienka spomína Azar v roku 1304 ako majetok Pelétheiovcov. Podľa nej šľachtici zo starého rodu Bogatradvan odovzdali časť majetku v obci iným šľachticom. 10 Túto skutočnosť potvrdzuje aj listina z roku 1324. Písomný doklad z roku 1328 udáva, že zeman Šimon, syn Michala z Veľkých Ozoroviec naďalej vlastnil majetok v Malom Ruskove.11 Listina z roku 1355 potvrdzuje, že majetková držba Jána Pelétheiho v obci pokračovala. 12 V prvej polovici 14. storočia preukázateľne patrila časť majetkov v Malom Ruskovezemanom z Veľkých Ozoroviec.

Aj v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337 je údaj, že obec Ozor bola už v tomto čase farnosťou. Pôsobil v nej okolo roku 1335 farár Ján z Ozoroviec /Johannes de Azar/, ktorý odvádzal pápežovi desiatok zo svojich ročných príjmov. 13

Pomerne cenný je aj poznatok o najstaršom veľkoozorovskom kostole. Písomný prameň z roku 1383 uvádza, že vo Veľkých Ozorovciach bol kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Z uvedeného vyplýva, že vo Veľkých Ozorovciach existoval kostol už pred 14. storočím. 14

Po nástupe reformácie patril veľkoozorovský kostol okolo roku 1598 až do roku 1700 reformovanej kresťanskej cirkvi /kalvínom/.15 V ďalšom období sa kostol dostal opäť do majetku rímskokatolíckej cirkvi.

O veľkosti obce a majetkových pomeroch jej obyvateľov poskytujú údaje predovšetkým daňové súpisy. Napríklad daň kráľovi platili v roku 1441 veľkoozorovské sedliacke usadlosti 47 zlatých. 16 Zo zdanenia vyplýva, že obec mohla mať v tomto čase 50 sedliackych domácností, ktoré hospodárili na 47 celých usadlostiach. Rovnako, ako v iných zemplínskych obciach, aj vo Veľkých Ozorovciach sa v 16. storočí počet sedliakov znižoval a z daňových odvodov vyplýva, že aj chudobneli.

V priebehu 15. - 18. stor. sa na majetkovej držbe v obci podieľalo viac vplyvných rodín. V dokumentoch z roku 1408 sa uvádza, že časť nehnuteľností v obci dostal Mikuláš Ujfalussi. 17 Jeho majetková držba bola však len prechodná, pretože v roku 1414 už do majetkového vlastníctva v obci výrazne vstúpili popri Pelétheiovcoch aj Azaryovci. Pramene uvádzajú v roku 1435 Juraja, Petra a Jána Azaryovcov. 18 Časť ujfalussiovských majetkov bola podľa listiny z roku 1471 predaná Lastóczyovcom. 19

Majetková držba zrejme ovplyvnila aj rozdelenie obce.V písomných prameňoch zo 16. storočia jevo Veľkých Ozorovciach uvedený Horný a Dolný koniec. Napríklad v roku 1576 patrili majetky na ich hornom a dolnom konci Imrichovi Leökösovi a Michalovi Bornemiszovi a neskôr /1610/ Michalovi a Zuzane Bottkovcom. 20 V polovici 16. stor. /1555/mali rozhodujúci podiel na majetkoch Azaryovci. Súpis z roku 1598 uvádza až 12 vlastníkov, medzi ktorými dominovali Mikuláš a Peter Azaryovci, Peter a Gašpar Lastóczyovci, Juraj Drugeth, Juraj Ladmóczy, Ján Nagy a ďalší. 21 Popri tamojších zemanoch sa na majetkovej držbe v obci v 16. – 17. storočí podieľali aj významné šľachtické rody Perényiovcov a neskôrDrugethovcov. V roku 1601 boli Veľké Ozorovce preukázateľne súčasťou hradného panstva Trebišov a patrili Jurajovi Drugethovi.

Aj voku 1637 dostáva ako kráľovský dar veľkú časť nehnuteľností vo V. Ozorovciach Juraj Drugeth, vlastník trebišovského hradného panstva. 22

Potvrdzuje to aj urbár z roku 1601, podľa ktorého sedliacke domácnosti v drugethovskej časti obce platili peňažnú rentu zemepánovi 50 denárov a naturálnu rentu deviatok z úrody obilia a chovu prasiat. Želiarske domácnosti platili polovičné dávky /25 denárov a naturálie/. Poddaní museli tiež kupovať zemepanské víno a plniť robotné povinnosti /obrábať panské vinice, polia a iné práce/.

Ničenie a pustošenie krymských Tatárov neobišlo v roku 1567 ani Veľké Ozorovce. Padla im za obeť väčšina zemplínskych obcí, niektoré /Stanča/ dokonca na niekoľko desaťročí zanikli a museli byť znovu osídlené. Krymskí Tatári vyplienili aj Veľké Ozorovce, pričom desať usadlostí vypálili. 23 Obyvateľstvo sa pred nimi rozutekalo a do dediny sa vracalo iba postupne. Podľa daňového súpisu z roku 1567 boli veľkoozorovské sedliacke domácnosti zdanené len od 5,5 porty /porta=celá sedliacka usadlosť/. V obci bolo aj osem želiarskych domácností. 24

Znižujúci sa počet sedliackych domácností v obci potvrdzuje aj súpis z roku 1582, podľa ktorého boli zdanené iba od päť port. Dedina Veľké Ozorovce pozostávala v roku 1600 z 19 poddanských domov, kúrie zemanov, kostola, fary a školy. V tomto čase patrili Veľké Ozorovce medzi stredne veľké zemplínske obce. Z hľadiska zloženia obyvateľstva mali prevažnú časť poddanského, ale aj zemianskeho a farského obyvateľstva.

O veľkosti obce a majetkových pomeroch jej obyvateľov poskytujú údaje predovšetkým daňové súpisy.

Na základe daňových súpisov môžeme usudzovať, že dedinabola v zlom hospodárskom položení. Dokumentuje to malý počet usadlostí v histórii obce. Napríklad v roku 1635 mala len 0,5 porty /iba polovicu sedliackej usadlosti/. Nastal dlhodobý úpadok Veľkých Ozoroviec.

Počas protihabsburských stavovských povstaní v 17. storočí a začiatkom 18. storočia sa prudko znížil počet osídlených poddanských usadlostí a ich hospodárska sila. Veľké Ozorovce sa vyľudňovali, vymierali a časť obyvateľstva sa pred plienením chránila útekom z obce. Nedostatok poddaných spôsobil, že ozorovský chotár spustol. Časť obce sa v roku 1620 dostala spolu s Milhostovom a Plechoticami do zálohu Rákóczyovcom a zostali v ňom ešte aj v roku 1656. 26

Protihabsburské stavovské povstania mali nepriaznivý vplyv na hospodársky a populačný vývoj Veľkých Ozoroviec. Dedinu a jej obyvateľstvo plienili kuruci i labanci. Obyvateľstvo bolo zbedačené a nestačilo obrábať ani svoje polia.

Morová epidémia roku 1663 neobišla ani Veľké Ozorovce. Podľahla jej časť obyvateľov obce, ale aj dobytok a ošípané.

Od roku 1720 vstúpila do vlastníckych vzťahov obci rodina Zámboryovcov. Písomné pramene uvádzajú majetkovú držbu Michala /1720/ a Gabriela /1750/ Zámboryovcov. Spolu s nimi vlastnil časť majetkov Štefan Keczer. 27

V roku 1760 získava nehnuteľnosť vo Veľkých Ozorovciach rodina Szemereovcov. Adam Szemere a Michal Szenczy sú zaznamenaní v uvedenom roku ako vlastníci rozhodujúcich majetkov vo V. Ozorovciach. 28 V 18. stor. patrila prevažná časť veľkoozorovských majetkov Jozefovi Szirmayovi /1815/, neskôr Ľudovítovi Zámborymu /1826/, Antonovi Ardayovi, Samuelovi Reskovi, Tomášovi Horváthovi a Tomášovi Reviczkému /1849/. Medzi vlastníkmi nehnuteľností v roku 1855 sa uvádza barón Michal Barkóczy. Koncom 19. stor. prináležalo dominantné miesto v majetkovom vlastníctve rodinám Barkóczyovcov a baróna Joanellyho. 30

Zhoršovanie hospodárskych pomerov veľkoozorovských poddaných a šíriaca sa cholera boli príčinou vzniku sedliackeho povstania v roku 1831. Zemepáni oberali poddaných o práva, ktoré im zabezpečoval Tereziánsky urbár. Žiadali vyššie roboty, hlavne od želiarov a podželiarov, odoberali im pôdu, obmedzovali užívanie pastvísk a lesov. Nespokojnosť poddaných viedla k živelnému výbuchu nespokojnosti, ktorý ešte urýchlila epidémia cholery a trávičská legendaz nevedomosti rozšírená medzi poddanských ľudom. Vzbura poddaných vo Veľkých Ozorovciach,ktorá bola rýchlo potlačená, bola výsledkom zlých hospodárskych pomerov, ktoré znásobila epidémia cholery.

Zaujímavé sú poznatky o demografickom vývoji obce. Aj v dejinách Veľkých Ozoroviec spôsobilo plienenie kurucov a labancov, počas protihabsburských stavovských povstaní v 17. a začiatkom 18. storočia, značné vyľudnenie obce. Svedčí o tom súpis z roku 1610, ktorý zdaňoval sedliakov a želiarov vo Veľkých Ozorovciach iba od 1,25 porty. Vyľudňovanie obce dokumentujeaj štatistika z roku 1635, ktorá potvrdzuje zdanenie iba od 0,5 porty. Veľké Ozorovce sa stali malou dedinou. 31

Súpis z roku 1715 udáva, že po protihabsburských povstaniach a morovej epidémii koncom prvého desaťročia 18. stor. mali Veľké Ozorovce len 6 obývaných a 25 opustených domácností. 32

Na opustených hospodárstvach, ktorých obyvatelia zutekali pred plienením kurucov či labancov, alebo zomreli pri morovej epidémii koncom prvého desaťročia 18. storočia, zostali obývateľné domy. V prvej etape boli vyľudnené Veľké Ozorovce osídlené prisťahovalcami z dedín severne od Humenného a v druhej etape prirodzeným populačným vývojom. Počas ruthénskej kolonizácie prichádzali za úrodnejšou pôdou zo severovýchodu Uhorska /východného Slovenska/ skupiny prisťahovalcov, ktoré tu našli lepšie životné podmienky a vyľudnené obydlia.

Úrodná pôda však lákala obyvateľstvo zo severovýchodných častí horného Uhorska /Slovenska/, ktoré počas ruténskej kolonizácie doosídlilo aj túto obec. Dôkazom toho je súpis z roku 1787, podľa ktorého žilo v obci v 87 domoch 700 obyvateľov. Príliv kolonistov pokračoval aj v prvej tretine 19. stor., pretože v roku 1828 žilo už v 112 veľkoozorovských domácnostiach 855 obyvateľov. Tento východiskový stav sa udržal aj v roku 1869 /854 obyvateľov/. 33

Hromadné vysťahovalectvo zo Zemplínskej župy sa začalo koncom 70. rokov 19. storočia. Jeho bezprostrednou príčinou bola v uvedenom čase neúroda, ale za hlavný dôvod treba považovať zložité hospodárske a sociálne pomery, poznačené silnou maďarizáciou. Vysťahovalectvo neobišlo ani Veľké Ozorovce.

Demografický vývoj v rokoch 1869 – 1910 potvrdzuje, že v dôsledku jednotlivých vysťahovaleckých vln sa počet Veľkoozorovčanov znížil z 854 v roku 1869 na 698 v roku 1910, t.j. o 156 osôb. 34

RokPočet obyvateľovÚbytok
1869854-
1880743-111
1890647-96
1900730+83
1910698-42

V nasledujúcich rokoch sa v dôsledku hromadného vysťahovalectva počet obyvateľov znižoval. Napríklad roku 1880 žilo v obci 743 obyvateľov, ale v roku 1890 už iba 647. Vysťahovalectvo, vyvolané zložitým sociálnym postavením obyvateľstva, ako aj prvá svetová vojna spôsobili, že sa počet obyvateľov obce znížil zo 698 /1910/ na 656 v roku 1921.

Vznik medzivojnovej ČSR vítali s veľkými nádejami všetci národne uvedomelí občania. Spájali s ňou splnenie túžby po národnej a sociálnej slobode a spravodlivosti. Martinskou deklaráciou sa 30. októbra 1918 pripojilo k novej republike aj Slovensko.Stará uhorská vládna moc sa všemožne snažila zachovať celistvosť Uhorska.

Proti tejto snahe vzniklo aj vo Veľkých Ozorovciach slovenské ľudové hnutie, ktorého výsledkom bolo založenie miestneho výboru Slovenkej národnej rady 9. decembra 1918.Dvanásti Veľkoozorovčania odmietli separatistické tendencie východoslovenskej rady, ktorá sídlila v Prešove i orientáciu na Maďarskú národnú radu v Budapešti. Presadili vlastnú orientáciu na Slovenskú národnú radu a prijatú Deklaráciu slovenského národa.

Vznik Miestneho výboru SNR vo Veľkých Ozorovciach bol významným činom národne zmýšľajúcich občanov, ktorí určili jasne smerovanieobce bezprostredne po vzniku Československej republiky. 35 V prvej polovici decembra 1918 vznikol aj Miestny výbor SNR v Malých Ozorovciach. Tieto výbory boli zárodkom vznikajúcej slovenskej samosprávy.

V januári 1919 dobrovoľnícky pluk československého vojska vstúpil do miest a obcí Zemplína, Veľké Ozorovce nevynímajúc. Administratíva a spoločensko-politické záležitosti prešli vo Veľkých Ozorovciach do slovenských rúk.

Po vzniku medzivojnovej ČSR sa obyvateľstvo zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a furmankou. V roku 1921 vypukol štrajk poľnohospodárskych robotníkov na miestnom veľkostatku. 36

Aj po presídlení sídla okresu zo Sečoviec do Trebišove v roku 1928 boli Veľké Ozorovce sídlom notárskeho úradu, ktorý patril medzi 13 notárskych úradov na území vtedajšieho Trebišovského okresu.

Po dlhšej chorobe zomrel v roku 1930 veľkoozorovský notársky tajomník Jozef Štich. Starostom obce bol v tomto časeMichal Kovaľ. Výnosom prezídia ministerstva vnútra z 13. 5. 1930 sa stal prednostom Obvodného notariátu vo Veľkých Ozorovciach Alexander Malcher, notársky adjunkt, ktorý predtým pôsobil v Nižnej Olšave. Obvodný notariát vo Veľkých Ozorovciach mal 8. 7. 1930 majetok v hodnote 10 566,- Kč. Do obvodného notariátu patrilo päť obcí: Veľké Ozorovce, Malé Ozorovce, Plechotice, Kerestúr /Zemplínska Teplica/ a Egreš s 3159 obyvateľmi /1930/. /ŠOKA Trebišov, f. Obvodný NÚ V. Ozorovce, zápisnica z 2. 7. 1930/.

Štatistické údaje o demografickom vývoji Veľkých Ozoroviec potvrdzujú, že v rokoch medzivojnovej ČSR došlo k prirodzenému rastu obyvateľstva obce. Počet obyvateľov vzrástolzo 656 v roku 1921 na 742 /1930/ a 806 v roku 1940. V roku 1930 bolo zo 742 obyvateľov obce 658 československej, 43 maďarskej a 2 židovskej národnosti. Medzi cudzozemcov zaradili v štatistike 41 osôb. Z hľadiska náboženského vyznania bolo 444 Veľkoozorovčanov rímskokatolíkov, 220 gréckokatolíkov, 1 ev. AV, 68 patrilo k reformovanej kresťanskej cirkvi a 9 k izraelitom. /Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1930, s. 108/

Osobitne tragický bol údel Veľkoozorovčanov v rokoch druhej svetovej vojny. Pred príchodom frontu 26. novembra 1944 fašistické jednotky 101. horskej pešej divízie a 500. trestného práporu obec vypálili. Zhorelo 135 domov. Dielo skazy zavŕršili 7 týždňov trvajúce boje v decembri 1944 až januári 1945, počas ktorých zo 156 domov, ktoré tvorili obec pred vojnou, sa zachovalo len niekoľko. Veľké Ozorovce boli zničené na 92%. 37

Jednotky 24. a 351. streleckej divízie 18. armády IV. ukrajinského frontu vstúpili do Veľkých Ozoroviec 2. decembra 1944. Ťažké boje v katastri obce však nedovoľovali návrat ukrytého obyvateľstva z hôr. 38 Až po 6. januári 1945 sa vracali vojnou trýznení obyvatelia do vypálenej obce. Svojpomocne si stavali chatrče a núdzové baráky, ktoré boli prvými povojnovými obydliami.

Počas prechodu frontu zahynuli títo občania: Júlia Fedorková, rod. Mesarošová, Ladislav Haščák, Ján Horňák starší, Anna Sikorová, rodená Bazalyiková aMichal Smoroň. Viacerí občania utrpeli zranenia, niektorí s trvalými následkami. 39

Presné údaje o skutočnom počte padlých vo Veľkých Ozorovciach sa už nikdy nepodarí zistiť. Konkrétnejšie údaje o stratách Červenej armády poskytujú počty hrobov a exhumácie narýchlo pochovaných v januári 1946 v obvode Trebišov. Z týchto údajov vyplýva, že vo Veľkých Ozorovciach bolo 11 hromadných hrobov s nezisteným počtom pochovaných príslušníkov Červenej armády.

Po vzniku ČSR žilo a tvorilo obec 136 domov so 660 obyvateľmi /1919/, z ktorých bolo 483 československej, 100 maďarskej, 1 rusínskej a 76 inej národnosti. Ku rímskokatolíckemu náboženstvu sa v uvedenom roku hlásilo 367 osôb a gréckokatolíci mali182 veriacich. Reformovaná kresťanská cirkev mala v obci 99 veriacich, izraeliti 11 osôb a jeden vierovyznanie neuviedol. /ŠOKA Trebišov, Sčítanie ľudu, domov a bytov roku 1919, s. 141/

V liste z 29. 1. 1945 MNV vo Veľkých Ozorovciach uviedol, že v obvode obce občania objavili ešte 7 tiel vojakov Červenej armády. Zozbierané telá padlých vojakov pochoval gréckokatolícky kňaz zo Zbehňova za veľkej účasti občanov na miestnom cintoríne. 40

Po sončení druhej svetovej vojny boli v chotári Veľkých Ozoroviec a ďalších poddargovských obcí zamínované veľké plochy polí, na ktoré nebolo možné vstúpiť. Preto ONV v Trebišove požiadal SNR o vyslanie ženistov na odmínovacie práce. V katastrálnych územiach obce V. Ozorovce, Z. Teplica sa nachádzali mínové polia na ploche 8 km 2.41

Aj do chotára Veľkých a Malých Ozoroviec prišla 35 členná skupina ženistov na čele s veliteľom poručíkom Filipom Suchým a poručíkom Deziderom Korbelym, aby uskutočnila odmínovanie tamojších polí. Odmínovacie práce sa neobišli bez tragických následkov. Vo Veľkých Ozorovciach roztrhol výbuch míny 8. augusta 1945 prílušníka odmínovacej skupiny ženijnej jednotky z Košíc vojaka Jána Károlyiho. 42

Už na prelome rokov 1944/1945 sa predsedom MNV stal Michal Kačurák. V rokoch 1946/1947 stál na čele obce Pavol Síkora. V ďalších rokoch sa predsedami MNV stali: Michal Kozák, Štefan Pastor, Ján Tirpák a Ján Varša. Po voľbách v roku 1960 vykonával túto funkciu jedenásť rokov Ján Chvostáľ. V jeseni 1971 zvolili Veľkoozorovčania do čela MNV na šesť rokov Teodora Thuróczyho a po ňom Jána Kačuráka /1977 -1990/.

Výstavba vojnou zničenej obce sa v prvej etape realizovala v rokoch 1947 – 1948. V uvedenom čase z príspevku za vojnové škody vybudovala firma Danišovič 85 rodinných domov. V akcii K si občania vybudovali 38 rodinných domov a svojpomocne 49 domov. 43 Tak sa Veľké Ozorovce, ťažko skúšané vojnou, začali pomaly prebúdzať do nového mierového života.

Elektrifikácia obce sa uskutočnila v roku 1931. Počas vojny bola elektrická sieť v obci zničená a obnovili ju až v rokoch 1946 – 1947. Verejné osvetlenie jednotlivých ulíc bolo zavedené v 50.-tych rokoch 20. storočia, neónové funguje od roku 1966.

Proces socializácie dediny bol aj vo Veľkých Ozorovciach veľmi zložitým a rozporuplným. Jeho výsledkom bolo založenie menšinovéhoJRD v roku 1951 a celoobecného v roku 1957, ktoré v ďalšom vývoji prešlo transformáciou na školský poľnohospodársky podnik a poľnohospodárske družstvo.

RokPočet obyvateľovV tom
MužiŽeny
1950684340344
1970900449451
1980849425424
1991662323339
2001719383336

Demografický vývoj obce v rokoch po druhej svetovej vojne mal vzrástajúcu tendenciu do roku 1970. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch došlo k zníženiu počtu obyvateľov obce. Štatistické údaje uvádzame v tabuľke:
Z predloženej štatistiky vyplýva, že počet Veľkoozorovčanov sa v rokoch 1970 – 1991 znížil o 238 osôb. Z uvedeného počtu bolo 126 mužov a 112 žien.
Vybrané ukazovatele o obyvateľoch Veľkých Ozoroviec:
Ukazovateľ1970198019911999
abs.%abs.%abs.%abs.%
Obyvateľstvo900100849100662100667100
Predproduktívny vek23726,320323,911617,612819,19
Produktívny vek48854,246154,337756,937556,22
Poproduktívny vek17519,518521,816825,516424,59

Štatistika potvrdzuje výrazné percentuálne znižovanie počtu obyvateľov v predproduktívnom veku /26,3% - 1970 na 19,2% - 1999/, vzrastajúci percentuálny stav obyvateľstva v produktívnom /54,2 -1970, 56,2% - 1999/ a poproduktívnom veku /19,5% - 1970, 24,6% - 1999/, pri klesajúcom počte osôb obce v porovnaní s východiskovým stavom roku 1970.

Z hľadiska národnostného zloženia má v obci dominantné postavenie slovenská národnosť. Ostatné národnosti majú minimálne zastúpenie:

Národnosť1970198019912001
abs.%abs.%abs.%abs.%
slovenská89399,284499,464697,667794,2
česká0010,140,660,8
maďarská20,210,110,150,7
nemecká00000010,1
poľská00000010,1
rusínska00000020,2
ostatné a nez.50,630,4111,7273,9

Pohyb obyvateľstva vo Veľkých Ozorovciach:

Ukazovateľ198019901999
Narodení13711
Zomrelí15119
Prisťahovaný17215
Vysťahovaný27356
Prirodzený prírastok /úbytok/-2-49
Celkový prírastok /úbytok/-12-3711

Počet trvale obývaných domov v obci sa znížil z 207 /1970/ na 192 /2001/, neobývaných domov bolo 23 /2001/.

Prvý autobusový spoj do obce začal premávať v roku 1950. Miestny rozhlas ukončil pôsobenie hlásnika – bubeníka v roku 1960. Cestná komunikácia v časti obce Nová dedina bola ukončená roku 1964 a ostatné miestne cesty dostali asfaltový povrch. K rekonštruovanej starej cirkevnej škole /1965/ bol pristavaný kultúrny dom. V starej cirkevnej škole bola zriadená materská škola.

Oprava mosta v strede obce /1966/, ukončenie dláždenie potoka, zriadenie parčíka a postavenie pomníka padlým v druhej svetovej vojne, boli verejnoprospešné stavebné akcie v obci koncom šesťdesiatych rokov.

V septembri 1981 ukončilo miestne JRD výstavbu nového kultúrneho domu s kapacitou pre 300 osôb, v ktorom sa nachádza aj obecný úrad, knižnica, pošta, klub dôchodcov, kuchyňa a ďalšie priestory.

Dvojtriedna základná škola s bytom pre učiteľa bola postavená v roku 1940. Slúžila miestnym žiakom až do 1. mája 1959, keď žiaci vyšších ročníkov začali chodiť do ZDŠ v Zemplínskej Teplici.V obci je v súčasnosti v prevádzke základná škola /1.-3. ročník/ a celodenná materská škola.

Lekársku starostlivosť pre občanov poskytuje v Zemplínskej Teplici lekár MUDr. Vladimír Hatalovský. V obci je zriadená izba – ošetrovňa, v ktorej raz týždenne ordinuje lekár. V obci je aj opatrovateľská služba.

Spoločenský prelom vyvolaný nežnou revolúciou, ktorá začala v novembri 1989, priniesol závažné zmeny aj v živote Veľkoozorovčanov. Vznik trhovej ekonomiky znamenal zánik socialistického sektoru a vznik trhových vzťahov. Podnikateľská sféra sa v obci rodila pomerne pomaly. V jej organizačnej štruktúre bolo k 31.12. 1998 štrnásť subjektov, z toho 4 právnické osoby a 10 fyzických osôb. Z fyzických osôb bolo 8 živnostníkov a dvaja súkromne hospodariaci roľníci. Právnické osoby boli zastúpené dvomi spoločnosťami s ručením obmedzeným a dvomi neziskovými organizáciami. V súkromnom sektore pôsobilo 13 subjektov a vo verejnom jeden. Z hľadiska odvetvovej štruktúry ekonomiky obce pôsobili dva subjekty v poľnohospodárstve, dva v stavebníctve, jeden v priemysle, dva v doprave, skladoch, pošte, tri v obchode a tri v službách.

Po spoločenských zmenách a demokratických voľbách v roku 1990 sa stal starostom obce Ján Varga, ktorý spolu s obecným zastupiteľstvom významnou mierou prispel k rozvoju obce.

Maloobchodné a občerstvovanie služby pre obyvateľstvo zabezpečovali štyri predajne zmiešaného tovaru a jedno pohostinstvo /1998/. Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu v obci neexistovali.

Už v roku 1934 založil miestny učiteľ Jedlička dedinský spevácky zbor.

Speváckemu zboru sa venovali vtedajší miestni učitelia, ktorí zároveň boli aj kantormi: Ladislav Weiser a Martin Chovanec . Kňaz Ján Tkáči učil nové duchovné piesne, kňaz Marek Bajus zdokonalil spevy a ich interpretáciu.

Aktívu činnosť při vedení spevov a kantorovaní od roku 1948 vyvíjal Ján Čeľovský. Po odchode kňaza Mareka Bajusasa spevokolu ujal terajší duchovný Ján Čech – Špirek, ktorému sa podarilo zorganizovať zmiešaný cirkevný zbor farského úradu Veľké Ozorovce, ktorí ma 50 členov pod vedením Mgr. Marta Lehončáková.

Po druhej svetovej vojne pôsobil v obci krúžok divadelných ochotníkov, ktorý sa zúčastňoval aj na regionálnych súťažiach a svojimi hrami sa predstavoval v obci a jej okolí. V starej cirkevnej škole zriadili miestne kino a premietali v ňom filmové predstavenia.

V súčasnosti pracuje v obci ženská a mužská skupina Dolinka, ktorú vedú Mgr. Ján Cverčko a Eva Bérešová /vedúca/, členovia Hradilová Mária, Hičaková Irena, Čeľovská Jana, Krištofová Iveta, LabancováJana, Valkošáková Terezia, Rusnáková Magda, Perháčová Monika, Fruštok Vincent, Kačmár Ján, Rusnák Valentín, Hlebaško Milan,Rusnák Peter, Maďari Jozef, Ing. Eliaš Ján, Krištof Imrich , Perháč Peter , Krišta Michal.

Miestnu kultúru reprezentujú aktivity realizované v kultúrnom stredisku a verejnej knižnici.

Obec žila aj čulým športovým životom, najmä futbalom, ktorý hrali žiaci, dorast i dospelí a dokonca aj ženy. Súťažne hrali aj dve družstvá stolný tenis a volejbal. Športové dni, beh ulicami obce i plnenie disciplín na získanie odznaku zdatnosti, boli bezprostrednou súčasťou telovýchovných podujatí v obci.

Tradícia hasičstva spadá v obci do roku 1921. Hasičská výstroj bola pri prechode frontu zničená. Len opravenú ručnú striekačku používali miestni hasiči do roku 1953, keď dostali novú. Družstvo hasičov patrilo medzi najlepšie v obvode. V súčasnej dobe Obecný hasičský zbor má 45 členov a jej veliteľom je Maďari Jozef.

Veľké Ozorovce žijú bohatým konfesijným životom. Dominantné miesto v náboženskom živote obce mala v roku 2001 rímskokatolícka cirkev s 526 veriacimi a gréckokatolícka cirkev so 115 veriacimi. Zastúpenie ostatných cirkví bolo nasledovné: reformovaná kresťanská cirkev /14 veriacich/, evanjelická cirkev augsburského vyznania /1 veriaci/ a pravoslávna cirkev /5 veriacich/. V obci mali zastúpenie aj Jehovovi svedkovia /9/, českí baptisti /2/, cirkev adventistov siedmeho dňa /2/. Bez vyznania bolo 12 občanov a 33 osôb svoju náboženskú príslušnosť neuviedlo.

Plynofikácia obce sa uskutočnila v roku 1994. Obec má od roku 1996 prvú skládku tuhého komunálneho odpadu v okrese, ktorá patrí firme OZOR Prešov.

Po Jánovi Vargovi sa v roku 1995 – 2000 stala starostkou obce Eva Koršalová. Po jej predčasnom odchode z tejto funkcie ju zastupoval Miloš Varga až do volieb, ktoré sa konali 30. júna 2001. Po nich bola občanmi zvolená do tejto funkcie Alena Kováčová. Členmi obecného zastupiteľstva sa po voľbách roku 2002 stali títo poslanci: Miloš Varga /zástupca starostky/, Jana Čeľovská, Milan Síkora, Irena Hičaková, Stanislav Krištof, Rudolf Síkora a Ján Uškrt.

Starostka obce Alena Kováčová a obecné zastupiteľstvo kladli a kladú rozhodujúci dôraz na tieto rozhodujúce akcie rozvojového programu obce: výstavba parkoviska pred cintorínom /ukončené v novembri 2002/, rekonštrukcia a stavebné úpravy kultúrneho domu, rekonštrukcia štátnej cesty /ukončená v septembri 2003/, rekonštrukcia verejného osvetlenia /ukončená november 2003/, dostavba domu smútku /ukončenie v novembri 2003/, zakúpenie filtra pitnej vody pre obec /dotácia 490tis. Sk/, projekty na skupinový vodovod Zbehňov – Malé Ozorovce – Veľké Ozorovce – Zemplínska Teplica, projekty na kanalizačný zberač Zbehňov Malé Ozorovce, Veľké Ozorovce, vypracovanie územného plánu, výstavba športových ihrísk pre deti a mládež, úprava povrchu parkoviska pred cintorínom, rekonštrukcia miestnych komunikácii a chodníkov, zavedenie internetu v obci, rekonštrukcia verejného rozhlasu, obnovenie cestovného ruchu, rybárska bašta na rybníku, gazdovský dvor s ponukou domácich prác,jedál a iné.

Súčasné Veľké Ozorovce sa nachádzajú na katastrálnej výmere 1376,8ha, z toho poľnohospodárska pôda tvorí 900,5ha. Z výmery poľnohospodárskej pôdy je 785,7ha ornej, 30,1ha záhrad a ovocnýchsadov, 56ha lúk, 2,7ha pasienkov. Z nepoľnohospodárskej pôdy na celkovej výmere 476,3ha je lesná pôda zastúpená na 189,7ha, vodné plochy na 42,4ha, zastavané plochy 54,5ha a ostatné plochy na 189,7ha. Celková dĺžka miestnych komunikácií obci je 4km, chodníkov 2km.

V chotári bola vybudovaná vodná nádrž na výmere 40ha určená na rybárske účely a ochranu pred veľkými vodami. V katastrálnom území obce bola zriadená aj vojenská strelnica.

V obci existovali 3 panské kúrie, ktoré dali postaviť rodiny Szemereovcov, Homokyovcov a Mariássyovcov. Dominantnou stavbou bol však rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie. Chrám je historizujúcou stavbou postavenou v roku 1890, rekonštruovanou a prefasádovanou v roku 1934. Jednoloďový chrámový priestor charakterizujú pruské klemby, polkruhové presbytérium a vysoká ihlancová veža. Na severnej strane chrámu bola pristavaná sakristia. Štítové priečelie má predstavanú vežu na spôsob gotického nárožného kvádrovania, rovnako aj nárožné veže. V chráme je cenná nástenná maľba I. Štefančíka Snímanie z kríža z roku 1909. Oprava rímskokatolíckeho kostola sa uskutočnila v roku 1968, reštaurovanie interiérov bolo zrealizované v roku 1990.

K Veľkým Ozorovciam patril aj majer Nemethy. V stredoveku pri obci existovali dediny Káposztafalva, Galáč a Rakatyas, ktoré z bližšie neurčených príčin zanikli.

PhDr. Juraj Žadanský, CSc.

Vlastivedné múzeum Trebišov

Poznámky:

1. Čaplovič, D.: Osídlenie okresu Trebišov od praveku do 12. storočia, In.: Dejiny Trebišova, Vých. vyd., Košice 1982, s. 30

2. Pozri keramické zlomky získané PhDr. Jánom Chovancom na svahu vodnej nádrže vo V. Ozorovciach z zbierkovom fonde Vlastivedného múzea v Trebišove.

3. Čaplovič, D.: Osídlenie okresu Trebišov od praveku do 12. storočia. Dejiny Trebišova, c.d., s. 31

4. Pozri nálezy z ml. doby rímskej nájdené PhDr. Jánom Chovancom v zbierkovom fonde Vlastivedného múzea v Trebišove.

4a. Čaplovič, D.: Osídlenie okresu Trebišov od praveku do 12. storočia, c.d.,s. 33

1. Budinský – Krička, V.: AVANS, r. 1975, Nitra 1976, s. 50

2. Pozri keramický hrniec vo fonde archeológie Vlastivedného múzea v Trebišove

3. Uličný, R.: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, Michalovce 2001, s. 578

4. Stanislav, J. Slovenský juh

5. Uličný, F. Vývin historického osídlenia okolia Trebišova do konca 16. storočia. In.: Dejiny Trebišova, Vých. vyd. Košice 1982, s. 95

6. Uličný, F. Dejiny osídleniaZemplínskej župy, c.d. s. 578, Vlastivedný slovník obcí na Slov., vyd. SAV diel III., s.

7. Uličný, F. Vývin histor. Osídlenia okolia Trebišova ..., c.d., s. 95

8. Zemplén varmegye es Satoraljaujhely r.t. város, zást. Borovszky Sam, Budapest 1905, s. 87

9. Uličný, F., Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, c.d. s. 578

10. Súpis pamiatok na Slovensku III.

11. Uličný, F. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, c.d., s. 578

12. Tamtiež

13. Zemplén vármegye ..., c.d., s. 87

14. Tamže, s. 87

15. Tamže, s. 87

16. Zemplén vármegye ..., c.d., s. 88

17. Tamže, s. 87

18. Tamže, s. 88

19. Uličný, F. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, c.d., s. 578

20. Tamže, s. 578

21. Tamže, s. 579

22. Dejiny Trebišova, s. 173

23. Zemplén vármegye ..., c.d., s. 88

24. Tamže, s. 88

25. Tamže, s. 88

26. Tamže, s. 88

27. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, c.d., s. 579

28. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, VEDA Vyd. SAV, Bratislava 1978, s. 248

29. Vlastivedný slovník obcí ..., c.d., s. 248

30. Tamže, s. 248

31. Hronský, M.: Slovensko na rázcestí, Košice 1976, prílohová časť

32. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, c.d., s. 248

33. Žadanský, J., Žadanský, A.: Boje na dargovsko-košickom smere /nov.1944 – január 1945/ In: 50. výročie oslobodenia/zborník Voj. akad. SNPv L. Mikuláši/, s. 120, 136

34. Tamže.

35. Korčmaroš, Š.: Na dargovskom fronte, brožúra k 25. výročiu oslobodenia, s. 46-47

36. Tamže, s. 46-47

37. Štátny okresný archív, Trebišov /ďalej ŠOKA/, f. ONV Trebišov 12/1945 adm.

38. Žadanský, J., Žadanská, A.: Boje na dargovsko-košickom smere, c.d., s.128 – 129

39. Korčmároš, Š.: Na dargovskom fronte, c.d., s. 47












Pečatidlo obce





POMNÍK PADLÝM V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE


Osobitne tragický bo údel Veľkoozorovčanov v rokoch druhej svetovej vojny. Pred príchodom frontu 26. novembra 1944 fašistické jednotky 101. horskej pešej divízie a 500. trestného práporu obec vypálili. Zhorelo 135 domov. Dielo skazy zavŕšili 7 týždňov trvajúce boje v decembri 1944 až januári 1945, počas ktorých zo 156 domov, ktoré tvorili obec pred vojnou, sa zachovalo len niekoľko. Veľké Ozorovce boli zničené na 92%.

Pomník bol postavený koncom šesťdesiatych rokov na počesť padlým obetiam:
Ladislav Haščák, Ján Horňák, Anna Sykorová, Júlia Fedorková, Ján Karoly, Jozef Bobok, Štefan Šamun, Michal Dzapko, Jozef Kudľak, Pavol Ščerbak